Daľej povedal: „Keďže je súčasťou nášho života, prechádzame procesom učenia sa. V procese učenia je správne aj dôležité, že sa robia aj chyby.
Politika musí povoliť robiť chyby. To nie je experimentovanie na človekovi.
Ak sa s patričnými konceptami hygieny povolia divadlo, spoločenské podujatia a cestovanie, tak sa majú uskutočniť, aby sme sa vedeli pozrieť, či koncepty fungujú alebo nie.
Dobrý krízovy manažment nespočíva v tom najprv všetko zakázať, ale v tom hladať riešenia. Riešenie pre každú oblasť, pričom myslíme na každého, ktorému aj máme ponuknúť riešenie.
Nie posúvať problém do budúcnosti kurzarbeitom alebo posunutím termínu vyhlásenia insolventnosti.
Viac by som si želal aby sa hladali pragmatické riešenia pre každého, namiesto ústavičného „varovania“, pretože zrušiť niečo je jednoduché. Ide o zodpovednosť človeka za seba samého.
Vieme to z mnohých epidémií aj štúdii, že ak budete ľudí motivovať k prebratiu zodpovednosti za seba a poprosíte ich brať ohľad aj na ostatných, tak to funguje podstatne lepšie ako regulovanie cez zákazy a nariadenia.
Na krátky beh budú nariadenia fungovať, je to sprint. Ale pri maratóne, v ktorom sa tu nachádzame možno celoživotne, fungujú oveľa lepšie tak zvané „enabling stratégie“, to jest stratégie ako niečo umožniť, nie zakázať. Musíme dať ľudom aj podnikatelom možnosti vypracovať aj vyskúšať rôzne koncepty.“
