Prvé vydanie knihy, ktoré bolo v USA aj Nemecku mimoriadne úspešné, ponúka netradičný pohľad na najnovšie poznatky o „zázračnom vitamíne“ D3.
Autor Jeff Bowles prevedie čitateľa bohatým a zábavným spôsobom prostredníctvom špičkovej zmesi najnovších vedeckých faktov a „nebezpečných“ vlastných experimentov, ktoré sú na nich založené.
Píše: „Potom, čo som si uvedomil, že 4 000 IU za deň pre mňa nestačí, rozhodol som sa urobiť „nebezpečný experiment“, ktorý bol v rozpore so všetkým, čo mi lekári hovorili roky: príliš vysoké dávky vitamínu D sú nebezpečné. Začal som užívať 20 000 IU denne – 150-násobok odporúčanej „bezpečnej“ dávky – a potom som zvýšil svoju dávku na 100 000 IU denne alebo 300-násobok „bezpečnej“ dávky ! Čo si potom myslíte, že sa mi stalo za posledných 10 mesiacov? Zomrel som alebo ochorel? Nie! Presne naopak!„
Kniha vysvetľuje podrobné výsledky experimentu Jeffa T Bowlesa a riziká, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Ďalej predstavuje jednoduchú, elegantnú a novú teóriu, ktorá vysvetľuje, ako môžu vysoké dávky vitamínu D3 zabrániť alebo dokonca vyliečiť všetky epidemické choroby a zdravotné problémy, ktoré nás trápia od 80. rokov, odkedy nás lekári varovali, aby sme neboli dlho na slnku a vždy používali krém na opaľovanie. Tak vznikli veľké epidémie obezity, autizmu, astmy a mnohých ďalších, ktorým dnes čelíme.
Vitamín D3 nie je vitamín ale hormón!
Teória je jednoduchá: Vitamín D3 je hormón, ktorý si naša pokožka vytvára, keď sme dlhší čas nechránení na slnku. Nie je to vitamín, ale hormón, iba bol pri objavení nesprávne klasifikovaný. Reguluje desiatky procesov v našom tele. Od ukladania vápnika na správne miesta, po kooridnovanie imunitnej reakcie nášho organizmu v prípade napadnutia vírami a baktériami. Podľa (skrátenej) definície slovenskej wikipedie:
„Hormón (z gr. hormaó – poháňam) je látka, ktorá v mnohobunkových organizmoch slúži na chemickú signalizáciu medzi rôznymi bunkami alebo skupinami buniek. Tieto biomolekuly produkované žľazami a/alebo väzivom sú následne transportované do ostatných častí organizmu s cieľom ovplyvniť škálu psychologických a behaviorálnych aktivít, ako sú napríklad kontrola nálady, trávenie, metabolizmus, rast, a reprodukcia.“ Zjednodušene povedané:
Hormóny sú diaľkovým ovládaním biologických procesov v tele a to dokážu urobiť v minimálnej koncentrácii, pričom cez krvný obeh odovzdajú informáciu každej bunke (ktorá na to má receptor = príjmač).
Nedostatok D3 nás ukladá do zimného spánku
Keď sú naše zásoby vitamínu D3 prázdne, tak sa naše telo začne pripravovať na zimný spánok tak, že sa prejedá – alebo nás spomalí, aby sme mohli šetriť energiu. Alebo nám spôsobuje depresiu, aby sme mohli zostať v interiéri. Je zaujímavé, že práve tento pokles vitamínu D3 dáva signál aj na prezimovanie!
Ak naše telo očakáva dlhší čas hladovania, ako tomu bývalo skôr v zime, šetrí to naše základné zdroje pre budúcnosť. To vedie k tomu, čo Bowles nazýva „Syndróm neúplnej opravy“, ktorý je zodpovedný za väčšinu chorôb, ktorým ľudia čelia, okrem spontánnych génových mutácií, ktoré spôsobujú syndrómy a choroby súvisiace s vekom. Telo sa opravuje iba v časoch hojnosti, čo signalizuje prítomnosť vitamínu D3!
Vysoká dávnka D3 lieči
Prečo sme v lete väščinou zdraví? Asi preto že máme viacej denného svetla, sme viacej vonku, viacej sa pohybujeme na čerstvom vzduchu, sme dlhšie na slnku, a to v ľahšom oblečení, prípadne plavkách. Telo naberá za 30 – 60 minút na slnku v čase, keď je jeho uhol väčší ako 45 stupňov cca 100.000 IU (medzinárodných jednotiek) slnka.
Od októbra do apríla je to v našich zemepisných širkach skoro nula. Medzinárodné zdravotné inštitúcie odporúčajú, počas jesene a zimy, suplementovanie 1.000 až 4.000 UI jednotkami D3 denne. Stačí to v porovnaní s 100.000 UI v lete? Vitamín D3 sa nachádza aj v strave. Ale to by ste museli zjest denne pár kíl rýb s vysokým obsahom tuku, alebo sa stravovať iba z rýb ako eskimáci.
Bowles tvrdí, že vysokú dávku D3 možno použiť na liečbu najrôznejších chorôb: prechladnutie, chrípka, SM (skleróza multiplex), astma, 17 rôznych druhov rakoviny, lupus, artritída, srdcové choroby, obezita, depresie, Parkinsonova choroba a mnoho ďalších.
Môžeme mu veriť? Bowles študoval choroby a proces starnutia viac ako 20 rokov a 10 z týchto rokov strávil 12 hodín denne v knižnici lekárskej univerzity výskumom klinických a vedeckých štúdií a publikoval svoje hypotézy v renomovaných časopisoch. Jeho tézy sú odvážne, logicky argumentovane, vedecky podložené a určite stoja za zváženie, prípadne vyskúšanie.
